Alexander Majda

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Dve Volgy

O časoch v ktorých prestárly člen politbyra z Moskvy a mladučká k.... z Blavy sa vozlii na rovnakých autách a spali v rovnakom hoteli.

V snacku hotela Urpín nemali najlepšie pivo, ale mali otvorené až do 23.00, tak sme končili zväčša tam, lebo sme okrem iného mali všetci traja – Jajo, Majo a ja – odtiaľ blízko domov. Bolo tesne po záverečnej, keď nás čašník, už dosť nevrlý, vyštval von. Čo s načatým večerom? Banská Bystrica v tom čase veľa možností neponúkala, bol tu bar hotela Lux alebo Národný dom, potom vináreň Casino na Námestí SNP, a tým to vlastne končilo. Na bary sme nemali a  nepivné Casino sme vylúčili. Tak sme postávali pred hotelom, kecali a pľuli. V pľutí bol suverénom Jajo, a to v oboch ukazovateľoch – v dĺžke aj v presnosti pľuvanca. Pľuli sme pľuli a nuda sa po ulici zaslúžilého umelca Zdenka Nejedlého doslova plazila, človeka, o babách ani nehovoriac, „ni jednoho“, len bezútešná pustota a prázdnota. Hoci bol rok 1968 a celá republika ožívala, v BB sa veľa toho nezmenilo... azda len to, že v Luxe začali so striptízom. No čo s tým, keď človek nemal ešte osemnásť a len za vstupenku chceli neuveriteľných 100 Kčs. Mali sme tu síce aj jednu vlastnú, skutočne krásnu profesionálku, s umeleckým menom Lepidlo, bývala na rovnakej ulici ako Majo, ale tá bola pre nás nedostupnejšia ako jednotka zo slovenčiny od profesorky Glórikovej z miestnej SVŠ (socialistické meno pre gymnázium). Pre úplnosť dodám, že aký-taký mestský charakter BB tých čias dodával ešte „teplý“ Miki z krajčírstva pri kine Hviezda a pár dosť spustnutých kuriev, ktoré však uspokojovali takmer výhradne potreby robotníckej triedy, a ešte sme tu mali operu, pedagogickú fakultu, zápalkáreň, cementáreň, Slovenku a Teslu.
 Ale k veci, tak teda kecáme a pľujeme a nudíme sa, keď tu pred hotelom zastáva taxík – čierna Volga s bratislavskou ŠPZ , a z nej sa pomaly vysúkal doslova zázrak.
 

Ria - v našich snoch
Mala asi 22 rokov, oslnivé platinové vlasy, módne tesné rifle jej obopínali štíhle nohy a bujné poprsie k tomu, jednoducho celé to pripomínalo scénu zo zjavenia Jána (tu s anjelmi) , teda až na to, že ten anjel mal jednu ruku v sadre. Šofér taxíka otvoril kufor auta, vyhádzal jej batožinu na chodník a bol preč. Ešte ani nestihla klipnúť umelými mihalnicami a už sme boli pri nej s ponukou nezištnej pomoci... Súhlasila , veď ani nemala veľmi na výber, lebo také buržoázne prežitky ako nosič batožiny, to ešte do našej Bystrice nepreniklo. Kufre teda mala riadne a veľa a ťažké a traja sme mali čo robiť, kým sme to dotrepali na 3. poschodie, kde bývala. Mala k dispozícii niečo ako apartmán, bol tam aj gauč, kreslá... za „nezištnú“ pomoc nás ponúkla americkou cigaretou. Našťastie všetci sme vtedy už  statočne fajčili, či už Sparty, BT alebo Astry, ale keby sme aj nefajčili, nikto by si v tej hviezdnej chvíli nedovolil odmietnuť. V bledomodrom dyme sa rozprúdil príjemný rozhovor, ona sa volala božsky, že Ria, a prišla do BB na umelecké turné... no jasné, nová striptérka, čo iné to môže byť!
Vytušili sme to. Boli sme úplnom opojení a keď potom každému naliala ešte dve deci vína, čo vytiahla z tašky, akože na rozlúčku, boli sme až na vrchole blaha: „Čo viac môže taký esvéeškár vlastne zažiť“ – pomysleli sme si – a vedeli sme presne, o čom sa nám bude dnes v noci snívať. Teda pomysleli sme si to len dvaja, Jajo a ja, sviniar Majo mal ešte iné, oveľa brutálnejšie predstavy. To sa však ukázalo až neskôr, teda asi po polhodine, keď slečna Ria usúdila, že zábavy s chlapčekmi jej pre dnes stačilo, a slušne nás požiadala, aby sme už odišli, lebo ona chce spať. Nikomu z nás sa nechcelo skončiť ten sen, ale nakoniec sme sa zreálnili a voľky-nevoľky súhlasili s jej žiadosťou. Už sme boli pri výťahu, keď sa tu otvoria dvere a Ria nás rozčúleným hlasom volá späť. Vysvitlo, že nemá kľúč od izby, no my traja sme prisahali, že v tom nemáme prsty ale ona nepopustila a keď pohrozila, že zavolá recepciu a VB, Majo vyšiel s farbou von a kľúč vytiahol z vrecka. Nuž Majo myslel systémovo a plánoval, až keď sa zbaví nás dvoch hlupákov, skúsiť s Riou to, o čom sme si my dvaja panici trúfli tak akurát snívať...
Aké je pre ženu ľahké rozbiť na márne kúsky aj najpevnejšie mužské priateľstvá,“ zafilozofovali sme neskôr s Jajom, keď sme sa opäť ocitli pred hotelom. Majo bez slova ťahal domov a nič nevysvetľoval, ani nemusel – niekedy činy hovoria jasnejšie ako slová. Cítili sme sa pod psa, ako naivní poloidioti, a pomaly sme sa zberali domov – zanívať si s Riou , keď tu sa od Kuzmányho ulice prirúti veľkou rýchlosťou opäť čierna Volga, ktorá takmer zrolovala neosvetleného cyklistu blížiaceho sa v tom čase k nám...
 
Sovietske auto Volga
 

 „ Sovietsky stroj s prevahou zvíťazil,“ komentoval Jajo situáciu svojím typickým „suchým“ humorom. Z auta vyskočili dvaja mladí muži v čiernom, obozretne zajastrili, jeden zostal na chodníku a jeden vbehol na recepciu, za minútku sa vrátil a úslužne otvoril pravé zadné dvere. Z auta vystúpil starší muž so štandardným funkcionárskym outlookom tých čias (čierny oblek, biela košeľa, kravata ,čierny plstený klobúk) a rýchlo zmizol v hoteli. Hoci sme boli asi 5 metrov od neho, tá tvár mi bola známa... z TV aj z tlače.
Po hviezdnej Rii zrejme do nášho pokojného malomesta zavítala ďalšia hviezda – síce nie taká príťažlivá ako oná platinová blondínka, ale predsa len Udalosť. Chvíľu pozeráme ako puci na miznúceho súdruha a jeho suitu, nakoniec aj na miznúcu Volgu s označením CD.
 
„Tuším k nám do Bystrici po Rii prišli aj ruskí papaláši, “ ležérne poznamenal Jajo .   
      „Ty krepáň, veď to bol Kosygin..., tuším člen politbyra,“ spresňujem ja.

Súdruh Kosygin 
   

Ale to máš jedno, kurva ako kurva,“ dodal ešte Jajo, ktorý musel mať ako vždy posledné slovo. S tým sme aj rozišli.
 Hlboko som s ním vtedy nesúhlasil, najmä kvôli Rii – na kurvu sa mi zdala jednoducho príliš spanilá. Ale prešli necelé tri mesiace a koncom augusta 1968 sa veci úplne vyjasnili – teda tá s Riou nie, ale tá druhá s Rusmi, a s členmi politbyra zvlášť. Zas sa raz ukázalo že Majo sa vyzná v ženách, Jajo v pľúvaní aj v politike a ja ani v jednom z týchto oborov. 

 


z 20.storočia | stály odkaz

Komentáre

  1. Kockarnice online
    Časy boli podobné ako predtým a dnes sa všetko zmenilo. Nesedzte na stenu, nepijte pivo z trhu a hrajte výlučne casino online. Je to veľmi smutné alebo som nostalgický.
    publikované: 23.09.2019 15:50:12 | autor: Marko (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014