Cez víkend som bol s manželkou na wellness pobyte v Liptovskom Jáne, bolo tam well, ako to na pobytoch "plných dobra" býva. Medzi iným sme navštívili aj Stanišovskú jaskyňu, nič zvláštne a rozhodne pridrahé za 6 euro, ale mali sme tam jeden zážitok, čo stál aj za 100 euro, a spôsobil to Peťo.
Mal asi jeden a pol roka – alebo dva roky? Neviem to odhadnúť, no chodil už sám, hoci skôr sa tmolil ako chodil. Aj som sa trochu divil rodičom, že berú také malé čudo do jaskyne, kde je 6 stupňov, pričom vonku bolo 30 – teda značný teplotný rozdiel. Neviem, či by si bežní rodičia na také čosi trúfli, no títo sa odvážili možno preto, že boli takí mladí, športové typy, povedal by som.
Peťo tam mal aj sestru, také sedemročné blonďavé dievčatko, plné života, ktoré chová doma hlodavca – pieskomila, ktorý však musel zostať doma, u babky v Trnave, v krabici s dierkami, aby sa nezadusil, lebo okrem piesku taký pieskomil potrebuje aj vzduch a vodu a nejaké to žrádlo, no babka by to mala zvládnuť, lebo má aj mačku a psa, takže isté skúsenosti s chovom zvieratiek tá babka z Trnavy má, na rozdiel od tej z Piešťan, ktorá doma nemá nič, ale zas býva pri kúpalisku, čo tiež nie je zlé.
Teda sme v jaskyni, ako povedala sprievodkyňa, v takej vykradnutej, lebo slovenskému ľudu je tá jaskyňa známa už od nepamäti, čo je dosť dlhý čas na to, aby ju kompletne zbavil všetkých tých stalaktitov a stalagmitov, čo rastú aj desiatky tisíc rokov, ale dajú sa odpíliť za 5 minút a odniesť domov alebo predať turistom – takým divným ľudom hovoriacim hlavne česky, poľsky alebo maďarsky, jednoducho čudákom, čo kupujú nezmysly, ktoré sa vlastne na nič nehodia. Nie je to však výsadné špecifikum slovenského ľudu, podobne „rozumne“ sa správa aj ľud v Egypte, ak ide o pyramídy, alebo v Grécku či v Ríme, ak ide o staroveké pamiatky, alebo v Brazílii, ak ide o pralesy, atď. Ľud je totiž múdry a vie, že hlavná vec je prežiť, aj keď v konečnom dôsledku na svete asi nič iné okrem toho ľudu už nebude, ale tak to vraj má byť, aspoň podľa múdrych kníh (pozri Kniha kníh s jej "Milujte sa a množte sa").
Poznámka: podľa Rudolfa Slobodu (Krv) je táto direktíva nadradená aj známym 10 prikázaniam, čo okrem iného spôsobuje, že rôzne nevery – pochopiteľne bez antikoncepcie, teda len s koncepciou sa s niekým vyspať – sa dajú pokojne zosúladiť aj s posvätným manželským zväzkom.
No poďme opäť do jaskyne. Aby turisti za tých 6 euro predsa len niečo videli, naaranžovali v tej jaskyni niečo, čo možno nazvať ukážky práce jaskyniarov – jedna z tých ukážok bol povrazový rebrík, na ktorý mohli tí odvážnejší z návštevníkov vyliezť. A jedna z tých odvážnych bola ja Peťova mamička.
Štíhla, s nádhernými "plaveckými" ramenami a dvojkami prsiami a vlasmi vyčesanými dohora, nuž dobre sa na to dívalo, keď tak šikovne stúpala hore tým rebríkom. Všetkým sa to páčilo, teda až na Peťa. My všetci, s malou predstavivosťou, sme vychádzali z toho, že keď vylezie až hore do takej temnej diery, že určite aj zlezie dolu. Veď koniec koncov má dole rodinu, a najmä Peťa, ale Peťo zapochyboval. Lebo čo ak nie? Čo ak tam hore je niečo, čo mamičku zožerie alebo zajme – medveď, netopiere alebo draky, veď tie zvlášť obľubujú mladé mamičky, a čo bude on bez nej robiť? Oco ho síce drží v náručí, aj sestra by mu zostala, aj babky v Trnave aj v Piešťanoch, aj pieskomil – ale bez mamičky? To sa nedá riskovať!
A tak spustil taký rev, až sme sa odrazu všetci cítili ako v praveku, keď sa malé homo erectusy či homo sapiensy, možno aj v tejto jaskyni, báli o svoje praveké mamičky, bez ktorých by ľudstva jednoducho nebolo. Rev zafungoval presne ako pred povedzme 1,76 miliónmi rokmi, keď sme sa my, budúci páni sveta, začali vyčleňovať od všelijakých opov a iných blbých cicavcov. Mamička teda zareagovala bleskovo a svižne zliezla dole, zobrala Peťa do náručia takým až dych berúcim nežným pohybom, ktorý sa ani na Harvarde nedá naučiť, a vzápätí ubezpečila malého nedôverčivca, že on je stredom vesmíru, že jeho mamička je pri ňom a že všetko je zas tak, ako má byť.
Bola to krásna scéna – čo sú obrazy starých majstrov a opery a múdre knihy vedľa takéhoto pohľadu? Všetci, čo sme tam boli, sme jej aj Peťovi trochu závideli – ten ich krásny vzťah.
A v tej chvíli ma napadlo asi trochu od veci: Kedy také niečo môžu zažiť všetky tie naše moderné, mladé a sebavedomé manažérky?
S ich plynulou angličtinou a s mobilmi a notebukmi a iPadmi a projektmi, vždy perfektne upravené v debilných bussiness oblekoch, večne lietajúce do Bruselu a do Štátov, s ich útulnými bytíkmi a autíčkami a antikoncepciou, a najmä s tým pragmatickým súložením a "vzťahmi", ktoré neohrozia kariéru, ale aj nevyrobia žiadneho Peťa, ktorý by, ako to už Peťovia zvyknú, všetko to vymakané a vydreté, celú tú kariérnu perspektívu jedným šmahom zlikvidoval, alebo prinajmenšom riadne pribrzdil.
Ale aj tak, zdá sa mi, že nie je úplne od veci občas absolvovať taký wellness, hoci aj v "trápnom" Liptovskom Jáne. Nuž nie je to síce také cool ako štandardné all inclusive niekde na Bali, ale ak máte otvorené oči, môžete aj v tom LJ čosi zažiť – prirodzene, ak sa tam vyskytne nejaký ten Peťo.
Komentáre
Wellness