Alexander Majda

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pre mužov z oblasti IT, zvlášť pre zamilovaných do knihovníčiek.

Knihovníčky žijú vo zvláštnom svete, ak mu chcete porozumieť povedzme preto, že ju chcete - tu je malá pomôcka ktorej naštudovanie vás možno priblíži cieľu. No užitočné aj pre nezamilovaných IT expertov ktorí len pracujú pre knižnice.

Stručný knižničný výkladový slovník pre IT mužov.

 

 

Akvizícia

 

Obyčajné zháňanie kníh do knižnice. Pri stále rastúcom nedostatku peňazí často nadobúda formy ktoré doviedli do dokonalosti rôzne rády  žobravých mníchov, najmä františkáni.

 

Bibliografický záznam

 

Záznam o knihe podľa istých dohodnutých pravidiel, ktorý kedysi dávno dostal prívlastok bibliografický a dnes sa to už nikomu nechce meniť ani vy sa o to nepokúšajte.

 

Cirkulácia periodík

 

Na periodiku ktoré cirkuluje to časom vidno, niet divu keď prejde viacerými rukami, na druhej strane nemožno poprieť, že periodikum ktoré cirkuluje si užije oveľa viac ako bežné periodikum ktoré príde na policu a nikto  sa ho ani nedotkne. Periodika ktoré necirkulujú sa zase dajú pekne zviazať, no takéto zväzky si spravidla tiež nikto nechce požičať.

 

Deziderátum

 

Ak knižnica nájde zaľúbenie v nejakom titule pracovne si ho označí ako deziderátum  a formou akvizičnej činnosti sa pokúša dostať ho do svojho fondu. Ak jej poviete : „Ty si moje deziderátum „  je to vyznanie viac ako pôsobivé.

 

Fond

 

Kopa kníh, časopisov a podobne ktorá je  v majetku nejakej knižnice. Od obyčajnej kopy sa fond odlišuje najmä tým, že je  usporiadaný tak, že kto sa vyzná nájde v ňom čo treba.

 

FRBR

 

V Škandinávii sú šialené dlhé a smutné zimy počas ktorých často niet do čoho pichnúť, možno preto sa práve tam zrodila sofistikovaná  idea  vykašlať sa na normálne katalogizovanie a radšej katalogizovať s prihliadnutím na funkčné vzťahy bibliografického záznamu.    Cieľ je to ušľachtilý no zatiaľ pre  SK knihovníctvo  vzdialený približne  ako dosiahnutie škandinávskej životnej úrovne v okrese Martin. No raz treba začať a v SR je už prvý krok urobený  - totiž už aj v SR máme jeden, úplne dramaticky,  Integrovaný knižnično informačný systém ktorý umožňuje katalogizovať aj s využitím FRBR !  No ak stretnete človeka čo tvrdí, že už katalogizuje s využitím FRBR  a má trvalé bydlisko v SR , prosíme o urýchlenie zaslanie  info o ňom  na adresu:

 primar @pinelovanemocnica.pezinok.sk  - Uvidíme, čo sa dá pre neho, alebo nedajbože  ňu , urobiť.          

 

 

Infolib

 

Jeden múdry, až prešibaný,  Soros, ktorý má zrejme viac peňazí na míňanie ako celá vláda  SR, vyhodil už miliardy na budovanie takého divného, že  „Open Society“ ...Nuž je jasné, že mnohé z tých miliárd zmizli do stratena  -  ale tých 250 tisíc SK čo p. Soros  onehdy dal na rozbeh  knihovníckeho portálu v SR veru   neboli stratené.  Neveríte pozrite na    www.infolib.sk

   

 

Integrovaný knižnično informačný  systém

 

Staré systémy bývali neintegrované čo robilo knižniciam značné problémy pri ich využívaní, preto sa od istého času rozhodlo, že v knižniciach sú prípustné  len integrované systémy. Je fajn keď je integrovaný systém aj komplexný. Integrované komplexné systémy totiž,  ak fungujú,  tak fungujú   oveľa integrovanejšie a komplexnejšie  ako neintegrované a nekomplexné systémy.  Na druhej strane treba priznať , že ak sa integrovaný systém dezintegruje  je veľmi obtiažne ho opäť dať komplexne do chodu.

Každá slovenská knižnica, až na úplne spiatočnícke, túži mať integrovaný knižnično – informačný  systém alebo prípadne, byť aspoň zaradená do nejakého vyššieho funkčného integrovaného knižnično informačného systému – zmierte sa s tým !

 

Inventarizácia

 

Vrcholne otravná ale nevyhnutná činnosť, počas ktorej knižnica periodicky presvedčuje samu seba, že jej fond niekto nerozkradol,  spravidla vlastní pracovníci. 

 

 

ISBN

 

Každý človek ktorý sa narodí v civilizovanej krajine, ak nedostane nič, dostane aspoň rodné číslo podobne sú na tom  aj knihy  - no tie dostanú ISBN. Kniha bez ISBN je niečo ako bezdomovec a knihovníčky, a zrejme aj ona, ju jednoducho nemajú rady.

 

ISSN 

 

Mutácia ISBN určená pre časopisy – to by vyzeralo aby si časopisy behali po svete len tak, neočíslované !  

 

Katalogizácia

 

Tajomný proces popisu knihy ktorý sa delí na kopu fáz  a podlieha prísnym pravidlám. Pravidlá sa volajú katalogizačné a každá katalogizátorka vás s nimi rada kedykoľvek oboznámi. Ideálne miesto na oboznámenie sa s tajomstvami katalogizácie sú  hotelové izby, víkendové chaty a podobne. V každom prípade to vyžaduje značné súkromie - fľaša červeného (napr. Cabernet Sauvignon ročník 2003 firma Matyšák z BA ) môže tiež dosť vecí s ňou uľahčiť. 

 

 

Knižnica

 

Kadečo ale aj  mesačník  o knižniciach  ( a zrejme pre knižnice)   vychádzajúci v našom starobylom centre slovenskosti. Vychádza na krásnom, lesklom papieri  a všetko je tam ľubozvučné ako keď žblnkajú svieže jarné vody Turca stekajúce z  prekrásnych  slovenských  hôr.  Napriek tomu knižničným IT mužom nemožno , s čistým svedomím,  doporučiť  na pravidelné užívanie.  Je tu ale jedna dôležitá  výnimkou.  Ak  sa chystáte na rande s ňou,  čítajte z Knižnice  všetko a dôkladne – budete sa diviť ako sa vám to bude hodiť.      

  

Knižničný poriadok

 

Súpis pravidiel ktorý musí byť napísaný ale ktorý žiadny čitateľ nečíta a už vôbec sa ním neriadi, ak áno tak o tom nevie. Moderný knižničný poriadok má preto dovoľovať čitateľom takmer všetko, snáď mimo ostrej streľby v študovniach.

 

Knižničný systém

 

Každá krajina ktorá má aspoň jednu knižnicu má zároveň aj knižničný systém - aj keby o tom nevedela. V každej krajine môže byť len jeden knižničný systém, ak sú v krajine dva či viac  knižničných systémov je len otázkou času kedy zvíťazí jeden z nich. 

      

Knižničný zákon

 

Alfa (o omege sa dá polemizovať)  ktorou sa riadi knižničný život danej krajiny. O knižničný zákon periodicky prepukajú vážne boje a spory. Ak stojíte pevne na pozíciách  mimo knihovníctva nedoporučuje sa čítať – aj tak to nepochopíte.

 

MARC

 

Počítačmi vynútený systém zápisu informácii o knihe ktorému  mimo počítačov a pár vyvolených knihovníčiek nikto dokonale nerozumie. MARC časom zmutoval do rôznych UNIMARCOV  ale ukazuje sa, že to stále nestačí,  tak bol nakoniec vymyslený MARC21. Všetci od IT dúfajú,  že toto bude už terminálne štádium vývoja Marcov. Táto nádej je podložená  tým , že MARC21 vznikol v tam kde samotná  Library  Science teda v Severnej Amerike (a v Mexiku to nebolo). 

 

 

Marec

 

Pôvodne knižnične úplne bezvýznamný jarný mesiac. No  komunistami,  niekedy po prevrate v roku  1948,  brutálne znásilnený na mesiac KNIHY.  Zrejme vzniklo ako reakcia na  známe reakčné „Marec – poberaj sa starec“  s cieľom  zdvihnúť po dlhej zime zákonite poklesnuté nadšenie ľudu budovať rôzne, šťastie prinášajúce systémy.   Po víťazstve kapitalizmu v SR sa knihovníci  prispôsobili TRHU a obmedzili sa na Týždeň knižníc – hoci ten tiež býva na jar.       

 

 

MDT

 

Bizarná forma  klasifikácie kníh pomocou sústavy celých číslic. Prakticky nepoužívaná normálnymi čitateľmi. Ak predsa len uvidíte v knižnici niekoho kto sa pokúša hľadať svoju knihu podľa MDT asi to bude bytosť ženského pohlavia s blízkym vzťahom ku  knihovníctvu

 

Monografia

 

Zväčša tučnejšia kniha napísaná jedným autorom o niečom. Je zaujímavé, že stačí ak v nej autor príliš explicitne opíše nejakú sexuálnu praktiku a už je z monografie pornografia. Monografiou potešíte každú knihovníčku , aj ju , najmä ak je monogamná,  s pornografiou to býva horšie.

 

Národná knižnica

 

Patrí k povinným atribútom každého moderného národa.  Treba upozorniť, že každý národ si však môže dovoliť maximálne jednu Národnú knižnicu.  Každá  Národná knižnica má  extrémne veľa dôležitých úloh na ktorých plnenie ma však vždy málo finančných prostriedkov. Ak náhodou  Národná knižnica nesídli v hlavnom meste je buď je blbo rozhodnuté o hlavnom meste alebo o umiestení Národnej knižnice. Vzhľadom na obrovské fondy národných knižníc  býva v tomto prípade často efektívnejšie  presťahovať metropolu k Národnej knižnici ako Národnú knižnicu do metropoly. Toto platí zvlášť vtedy ak ide o pseudo  „metropoly“  ktoré nemajú dokonca ani debilné metro ( a chceli by  Národnú knižnicu).

 

Ona

 

Kvôli nej existuje vlastne celý tento slovník. Je jasné, že je z knižnice a prakticky nemá chybu, snáď až na to divné povolanie, ale pri jej kráse  a šarme ... no čo už.   

 

 

OPAC

 

Anglická skratka ktorú nemá zmysel dešifrovať stačí ak si zapamätáte, že každá knižnica ktorá chce aby si čitatelia mohli prezerať jej fond prostredníctvom počítača, notebooku ... atď.  vlastne chce OPAC.

 

Poplatok za oneskorené vrátenie knihy.

 

Jediný stály finančný zdroj modernej knižnice. Čitateľ ktorí všetko vracia načas spôsobuje, že knižnica nemá peniaze na doplnenie fondu

 

Povinný výtlačok

 

Milý zvyk ktorý sa rozšíril v celom civilizovanom svete.  Ide vlastne o Zákonom uzákonené odobratie vybraného počtu  vytlačenej tlačoviny, ktoré každý vydavateľ musí  na vlastné náklady doručiť do vybraných knižníc..  Život povinného výtlačku však nie je veľmi veselý, pretože sa nemôže požičiavať. Jedinou povinnosťou povinného výtlačku je prežiť -  čo najdlhšie. Čim viac povinných výtlačok chodí do knižnice tým ide o významnejšiu knižnicu.      

 

Prírastkový zoznam

 

Čím je väčší tým lepšie - týmto sa drasticky líši od úbytkového. Princíp prírastkového zoznamu je jednoduchý, všetko čo prirastie sa zapíše ale pozor, zoradené podľa času  prirastenia.  Knižnica ktorá nevedie prírastkový zoznam koná protizákonne ktorá nevedie úbytkový koná  rozumne hoci tiež protizákonne.

    

Prohibitá

 

Knihy ktorým síce bolo dovolené narodiť sa, ale neskôr, niektoré takmer ihneď, boli uznané za nevhodné čítania. Ak chcete ju chcete ohúriť, a náhodou je  z USA, ukážte jej nejaké prohibitum a úspech je zaručený.

 

 

RFID

 

V čase keď už  pomaly  každý pes má svoj mikročip  prišlo aj na knihy.  Cieľom „očipovania“ kníh je naivná idea zamedziť ich krádežiam  ale tiež uľahčiť ich inventarizáciu . Problém je v tom, že ak implementujete RFID na celý fond definitívne stratíte aj kopu čitateľov ktorí  často veľmi vytrvalo navštevujú knižnice lebo v nich ,často márne, hľadajú niečo na ukradnutie.     

 

Týždeň knižníc

 

Ideálny  čas vziať si dovolenku  nakoľko býva  spravidla na jar, keď to  človek najviac potrebuje.  Knižnice, zrejme  v  snahe dostať sa do médii,  poriadajú v tomto týždni  archaické a dnes už rozkošne neúčinné a preto stále spoľahlivo  mediálne úplne nezaujímavé,  podujatia ako sú rôzne besedy s autormi či výstavky.  Pritom je už roky jasné, že trošku bieleho prášku či ortuti ktorá sa nájde v knižnici, nehovoriac o nejakom tom „bombovom“ telefonáte by urobila  pre  mediálny prenik oveľa viac ( a za oveľa menej peňazí) ako všetky akcie v Týždni knižníc dohromady.  Knižničná veda naznačuje, že problém asi bude v nedostatku  kvalifikovaných PR manažérov v knižniciach.  Ale na KKVI sa to predsa už roky učí  a učí sa to dobre -  tak kde je problém  ?      

 

Výpožičný poriadok

 

Na rozdiel od knižničného si ho čitateľa občas prečítajú, kvôli poplatkom za upomienky. Doporučuje sa teda aby bol písaný veľkými písmenami.

 

 

Upomienka

 

Písomné, mailové alebo iné  upozornenie, že kniha by sa mala vrátiť. Moderné knižnice sa pokúšajú upomínať čo najnenápadnejšie aby neprišli o už spomínane poplatky. Upomienky sa delia do rôznych skupín prvá, druhá ... najprepracovanejšia býva riaditeľská upomienka ktorú podpisuje sám riaditeľ.  Zberači autogramov si riaditeľské upomienky preto zvlášť cenia.

 

 

Seriál

 

Pojem pre označenie  periodicky alebo neperiodicky sa objavujúceho periodika spravidla časopisu alebo novín. Pojem bol knihovníctvu  odcudzený televíziou  a časom nadobudol až pejoratívny nádych. 

 

Systémový knihovník

 

Normálny pracovník – pracovníčka  knižnice ktorého donútili aby sa vykašlal na všetko a celý pracovný, často aj voľný čas, venoval vybratému knižnično - informačnému  systému, ktorý naviac býva často ešte aj  integrovaný a komplexný. Ťažké povolanie ktoré časom prerastá do diagnózy, skúste sa vyhnúť tomuto pracovnému zaradeniu.

 

.  

Zväzky  periodík

 

 Nielen ŠtB ale  každá knižnica v minulosti (ale pozor aj dnes !) vyrába zväzky. Zviazané periodiká sa stavajú zväzkom a musia pretrpieť všetko čo normálne knihy, najmä katalogizáciu a priradenie prírastkového čísla a často dostanú aj čiarový kód !

 

        

Z39.50

 

Vyzerá to tak, že doteraz nič  tajomnejšie v knihovníctve nebolo vymyslené.  Ide o normu nútiacu knižničné systémy  aby v záujme vzájomného  porozumenia ale najmä  uľahčenia života čitateľom cudzích knižníc  (!)  si vzájomne poskytovali dáta podľa dohodnutej konvencie. Výsledkom totálneho prieniku Z39.50 do knižničnej praxe je,  že knižnice si síce ako tak rozumejú no nikto iný im už definitívne  nerozumie. Keď na knižničnom raute alebo večierku, vo vhodnej chvíli utrúsite poznámku  o beznádejnej zastaranosti Z39.50 - nemôžete u nej nezabodovať.       


Zo sveta knižníc | stály odkaz

Komentáre

  1. Vyborny slovnicek
    Ahoj
    paci as mi ako si to zhrnul, aj som sa trochu posmial :D
    publikované: 14.11.2012 10:39 | autor: Juraj (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014