Alexander Majda

Strom života (Tree of Life)
 6.1.2012
 kino Mladosť Bratislava
režia:Terrence Malick

 Dva hodiny a 10 minút je na film, aj na výdrž netrénovaného človeka, dosť a veru boli aj takí čo nevydržali a odišli predčasne. Druhá vec je, že ide o skutočne netradičný zážitok hoci nepripraveným odchovancom Hollywoodu môže spôsobiť aj šok. Hrá tam síce pár hviezd, spomeniem len Brada Pitta ale ako? A čo to hrajú ? V prvom rade  nemá to vlastne poriadny dej, teda žiade zápletky a nečakané rozuzlenia a najma žiadne kolosálne víťazstvo dobra, a to ani na konci, sa nekoná.

O čo teda ide ? Stručne povedane o všetko, o základne veci ktore si občas položí každý aj ten najviac zaneprázdnený manažér ale aj bezdomovec. Načo som tu ? Aký to má celé zmysel ? Je Boh alebo je to všetko Fyzika ? A ak je to čokolvek prečo je to také kruté alebo je to len ľahostajné ?

 Režisér Malick nám jasné odpovede pochopiteľne nedodá, nakoniec za 4 eurá nemôže nikto chcieť aby zodpovedal základne životne otázky, ale nabudí vás slušne - hovorím pre istotu ešte raz nabudí nie pobaví. Príbeh, či ako to nazvať, je vlastne niečo ako séria obrázkov ktoré si premieta, zdá sa že úspešný dospelý človek (robí v obrovskej sklenej budove niekde v NY a nie je tam vrátnikom) pod vplyvom straty brata. Detstvo pod kuratelou prísneho otca a láskavej a krásnej matky a trochu iných dvoch mladších bratov, prvé vzbury proti otcovej autorite, stretnutie so smrťou (ešte pred minútou tu bol kamarát plný života a teraz tu leží nehybná mŕtvola) , náznaky zrodu lásky a najmä stále pritomné hľadanie. Kto nezabudol ako začínal vnímať svet, ako sa voči nemu vymedzoval, ako riešil či odkladal riešenie základnych otázok mal by pocítiť niečo ako „déja vu“ - veď toto som zažil aj ja! Pravdu povediac dosť ma prekvapilo a zároveň očarilo, že púhým sledom obrazov je možné dotýkať sa aj veci vyhradených filozofickým či teologickym disciplínam. Neviem kde na tie zábery tvorcovia filmu prišli ale málokedy človek pocíti z filmového plátna takú, až drvivú silu prírody či boha a života. Veľký tresk, formovanie hviezd a planét, prvé prejavy života od hmýrenia buniek cez 300 miliónov rokov vládnuce dinosauri, všetka tá nezničiteľná energia a presuny hmôt ... v konfrontácii s bežným životom americkej rodiny niekde v Texase v 50 rokoch minulého storočia. Silný zážitok. A je jedno či ideologicky súhlasite s režisérom ktorý na konci filmu dovedie nešťastnú matku k zmierneniu sa s „vyššou“ mocou a symbolickému „odovzdaniu‚“ syna alebo si myslíte, v zhode s takým Stepanom Hawkinsom, že ľudský mozog je ako počítač ktorý sa smrťou jednoducho vypne a nastane temnota - teda žiadne nebá, peklá konečná spravodlivost atď. O presvedčení tvorcov filmu sa nedá pochybovať (veria v niečo nad nami) ale v tomto pripade je sila umenia väčšia ako každá ideológia.

 Myslím že tu nastal ten prípad keď autor stvorí skutočné umelecké dielo a ono ožije, ako taký Frankestein, a začne svoj vlastný život bez ohľadu na pôvodne zámery aké matka alebo otec so svojim buňkami mali. Možno aj ľudsky príbeh je o takom nedomyslenom či domyslenom ? zámere či už evolúcie alebo boha, to koniec koncov zistí každý z nás keď zomrie - dovtedy však doporučujem nájsť si trochu času a pozrieť si „Strom života“ - možno aspoň trošičku prehodnotíte spôsob prežitia toho zbytku života čo máte pred sebou.

 Technická poznámka: film je úplne nevhodný pre zamilované dvojice. Viem to presne, lebo jedna taká sedela vedľa mňa a hoci mne osobne dosť zvýraznili umelecký zažitok, len si predstavte situáciu keď sa na plátne delia bunky a hneď vedľa na sedadle sa podobne delenie práve pripravuje, ale ako píšem vyššie, tento film je založený hlavne na OBRAZE (!) s minimom dialogov, hoci teda aj hudba je pôsobivá. No ak strávite pol filmu upreným hľadaním do oči partnera či partnerky prakticky ste vyhodili peniaze, to je aspoň v tomto pripade, istota.